Mizuho blog

Na začiatku boli praví programátori. Oni si však tak nehovorili a nehovorili si ani hackeri. Tento termín, "praví programátor", sa objavil až po roku 1980. Od roku 1945 však výpočtová technika priťahovala veľa ľudí. Neskôr tí najmúdrejší začali tvoriť softvéry pre svoje potešenie a používali ich..

pisali v assembleri, fortrane a v inych strojovych jazykoch. boli to predchodcovia hackerskej kultury. niektori ludia, ktori vyrastlli v kulture pravych programatorov zostali nadalej aktivny aj v devatdesiatych rokoch. napriklad o seymourovi crayovi, tvorcovi superpocitacov triedy cray sa tvrdi, ze sam vymyslel program a napisal ho do pocitaca vlastnej vyroby bez jednej chyby.

kulturu pravych programatorov vytvoril vzostup interaktivnej prace s pocitacom, univerzity a siete. toto umoznilo vznik kontinualnej inzinierskej tradicie, ktora sa nskoniec vyvinula v dnesnu open source hackersku kulturu.

Prví hackeri

pociatky hackerskej kultury sa datuju do r. 1961, kedy mit ziskal svoj prvy pdp - 1. ludia z klubu zeleznicnych modelarov pre tento pocitac vymysleli programatorske nastroje, slang a okolitu kulturu. pocitacova kultura z mit-u si pravdepodobne jako prva osvojila termin hacker. ich vplyv sa po r.1969, prvom roku existencie arpanetu zvysil.

arpanet bola prva transkontinentalna vysokorychlostna digitalna siet. vyvinulo ju ministerstvo obrany spojenych statov americkych ako experimentalnu digitalnu siet, avsak stala sa z nej siet spajajuca stovky univerzit. okrem toho, ze arpanet spojil vedcov z celeho sveta, spojil aj hackerov do kritickeho mnozstva.

v tychto rokoch sa objavili prve umyselne artefakty hackerstva, prvy zoznam slangu, prve satiry, prve nesmele diskusie o hackerskej etike. hackerstvo vzniklo na univerzitach pripojenych k arpanetu, prevazne na katedrach pocitacovej vedy. laboratorium umelej inteligencie v mite bolo lidrom v tejto oblasti. neskor sa k nemu pripojilo standforske laboratorium umelej inteligencie (sail) a
univerzita carnegie - mellon (cmu). od cias pdp - 1 sa osud hackerstva spajal s minipocitacmi pdp firmy digital equipment corporation (dec). pretoze ich pocitace boli vykonne a pomerne lacne, kupilo si ich mnoho univerzit. arpanet pouzivali prevazne pocitace firmy dec. najdolezitejsi z nich bol pdp - 10, vyrobeny v r. 1967. mit aj ked pouzival ten isty pdp - 10 ako ostatni vybral si inu cestu. pre pdp - 10 vytvoril vlastny softver, ktory ludia z mitu nazvali its.

its znamenalo nekompatibilny system zdielania casu ( incompatible timesharing system). its aj ked bol niekedy chybny, bol vsak zvlastny, excentricky a mal v sebe mnozstvo brilantny myslienok. bol napisany v assembleri, ale mnoho jeho projektov bolo napisanych v jazyku umelej inteligencie, v lispe. lisp bol vykonejsi a flexibilnejsi ako mnoho vtedajsich programov. stal sa preto jednym z najoblubenejsich programov hackerov. ale sail a cmu tiez nespali. mnoho hackerskych kadrov, ktori vyrastli na pdp - 10 sa neskor stali klucovymi osobami vo vyvoji osobnych pocitacov. hackeri v cmu pracovali na niecom, co viedlo k prvej velkej aplikacii expertnych systemov a priemyselnej robotiky v praxi. dalsim dolezitym miestom kultury bol xerox palo alto research center (parc), kde napriklad vymysleli aj laserovu tlaciaren.

Nástup Unixu

medzitym sa od r. 1969 v new jersey dialo nieco, co zatienilo tradiciu pdp - 10. v r. 1969 vynasiel hacker ken thompson unix. thompson pracoval aj na vyvoji operacneho systemu so zdielanim casu s nazvom multics, ktoreho predchodcom bol its. bellove laboratoria, laboratoria, kde pracoval thompson, zrusili projekt, ked zistili, ze multics je nepouzitelny. dalsi hacker menom denais ritchie vytvoril pre thompsonove embryo unixu programovaci jazyk c. okrem portability mali unix a c aj ine silni stranky. obidva boli zalozene na filozofii "nech je to jednoduche a primitivne". na rozdiel programovacich jazykov sa uzivatelia nemuseli stale pozerat do manualov a pamatat si celu logicku strukturu programovacieho jazyka c. do r. 1980 sa unix a c rozsirili do velkeho mnozstva univerzit a vyskumnych centier. unix sa spociatku pouzival na pdp - 11 a neskor na vaxoch. v takmer nezmenej podobe bezal unix na vacsom mnozstve pocitacov. unix mal vlastnu podporu sieti (uucp). lubovolne dva unixy si mohli prostrednictvom obycajnych telefonych liniek vymienat elektricku postu. unixove systemy zacali vytvarat vlastny sietovy narod a sprievodnu hackersku kulturu.

niekolko unixovych pocitacov vsak bolo pripojenych aj k arpanetu. unixove a pdp - 10 kultury zacali splyvat. spociatku, pretoze pdp - 10 hackeri mysleli, ze unixovy hackeri su len banda karieristov, ktori pouzivaju primitivne nastroje sa im to nedarilo. bol tu este aj treti smer. v r. 1975 sa objavil prvy osobny pocitac. apple bol zalozeny v r. 1977 a v nasledujucich rokoch nastal rychly pokrok. potencial mikropocitacov prilakal mladych hackerov, ktori pouzivali programovaci jazyk basic. bol taky primitivny, ze pre privrzencov pdp - 10 a unixovych nadsencov ani nestal za opovrhnutie.

Koniec starých čias

v roku 1980 existovali tri kultury, ktore sa na okrajoch prekryvali, boli vsak zalozene na odlisnych technologiach. kultura arpanetu a pdp - 10 oddana lispu a its. unixova a c partia s pdp - 11 a vaxami a malymi tlefonnymi prepojeniami a anarchicka horda prvych mikropocitacovych nadsencov. technologia pdp - 10 zacala starnut. smrtelny uder prisiel v r. 1983, ked dec ukoncil podporu pdp - 10, aby mihli zacat podporovat pdp - 11 a vaxy. its nemal buducnost, pretoze nebol portabilny. a preto berkeleyovsky variant unixu, beziaci na vaxoch sa stal hackerskym programom cislo 1. buducnost vsak bola v mikropocitacoch.

Era súkromného Unixu

v r. 1984, ked bol at & t rozdelene a unix sa stal komercnym produktom, vznikla najvaznejsia trhlina medzi relativne sudrznym "sietovym narodom" sustredenym okolo internetu a usenetu a obrovskym mnozstvom neprepojenych mikropocitacovych nadsencov. pracovne stanice, ktore vyrabal sun prostrednictvom svojej vykonnosti otvorili hackerom nove obrazy. pocas osemdesiatych rokov bolo hackerstvo zaujate vyzvou vytvorit softver , ktory by vytazil co najviac z tychto vlastnosti. zaciatkom devatdesiatych rokov zacalo byt jasne, ze technologia pracovnych stanic bude nahradena novsimi, vykonymi a lacnymi osobnymi pocitacmi. napr.: intel 386. kazdy hacker si teda mohol dovolit vlastny osobny pocitac.

Plné Unixy zadarmo

v r. 1991 zacal s pouzitim nastrojov od fsf vyvijat unixove jadro pre pocitace intel 386. jeho prvotny uspech zlakal mnoho internetovych hackerov vyvijat linux. linux vyrabali hackeri cez internet. koncom r. 1993 sa linux mohol vyrovnat unixu a bezalo na nom ovela viac programov.

Veľká explózia webu

pociatocny rast linuxu bol spojeny s internetom. zaciatkom devatdesiatych rokov zacal prosperovat priemysel internetovych providerov, ktori za par dolarov predavali pripojenie k internetu. po vytvoreni world wide webu (www) rychly rast internetu nabral este vacsiu rychlost. v r. 1994, ked bola formalne ukoncena cinnost vyvojovej skupiny unixu v berkley a dostal sa do centra zaujmu hackerov niekolko roznych volnych verzii unixu. linux sa zacal komercne distribuovat na cd - rom a velmi dobre sa predaval. koncom devatdesiatych rokov s hlavnymi aktivitami hackerov stali vyvoj linuxu a propagovanie internetu. www nakoniec spravil z internetu masove medium a vela hackerov z osemdesiatych rokov a zo zaciatku devatdesiatych rokov sa stali internetovymi providermi. zaujem o internet priniesol hackerskej kulture respekt a politicky vplyv. v r. 1994 a 1995 aktivita hackerov zamedzila prijatie projektu clipper, ktory by dostal silne sifrovanie pod vladnu kontrolu. v r. 1996 hackeri zmobilizovali siroku koaliciu, aby zabranili nevhodne nazvanemu zakonu o mravnej komunikacii a tym aj cenzure na internete.