If a man does not keep pace
with his companions, perhaps
it is because he hears a
different drummer.
Henry David Thoreau
Site Network:
If a man does not keep pace
with his companions, perhaps
it is because he hears a
different drummer.
Henry David Thoreau
Historicky vznikli ako prvé 8 bitové procesory. Neskôr prišli 16 bitové, potom 32 a nakoniec 64 bitové procesory. Predstaviteľmi jednotlivých typov od Intelu sú napríklad procesor 8080, i286, i386, i486, a rada pentií.
Procesor 8080 bol 8 bitový, i286 16 bitový, procesory od verzie i386 sú 32 bitové a vyššie rady procesorov sú aj 64 bitové, pričom najbežnejšie sa zatiaľ používajú 32 bitové procesory.
Procesory okrem toho môžeme rozdeliť na RISC a CISC typy. Toto rozlíšenie hovorí o vykonávaní inštrukčných sád (príkazov) procesorov. Typ CISC vykonáva menší počet dlhších inštrukcií, oproti tomu procesory typu RISC vykonávajú väčší počet kratších inštrukcií. Každý z týchto typov má svoje výhody a nevýhody. Prečo výrobca zvyšuje počet bitov procesorov? Pretože čím vyšší počet bitov môžu poňať v jednotke času registre procesora, tým vyšší počet operácií môže procesor v jednotke času vykonať, a teda tým rýchlejšie pracuje.
Inými výrobcami Intel kompatibilných procesorov sú napríklad AMD, Cyrix, VIA a ďalší. Základný rozdiel medzi procesormi Intel a Motorola je v tom, že keď hovoríme o procesore Intel ako o 8 (16,32) bitovom procesore je celý kompletne 8 (16, 32) bitový, to znamená že registre procesora nie sú delené na systémovú a dátovú oblasť, ale sú univerzálne. Motorola naopak od začiatku bola 8/32 bitová, registre procesora má rozdelené na dve časti, pričom systémová časť registrov a aj zbernica bola 8 bitová, ale dátová časť registrov a aj zbernica bola 32 bitová. Z toho vyplýva aj vzájomná nekompatibilita týchto systémov.
Hyperthreading je technológia firmy Intel, spočívajúca v tom, že procesory P4 od frekvencie 2600 MHz vyššie pozostávajú z dvoch jadier a teda sa jeden procesor javí ako dva procesory, pričom niektoré aplikácie dokážu rozdeliť prácu medzi tieto jadrá procesora.
Cache procesora je super rýchla pamäť typu RAM nachádzajúca sa priamo v architektúre procesora, zabezpečujúca tým, že sa do nej ukladajú posledne vykonané operácie je rýchlejší prísun dát na spracovanie v registroch procesora. Pamäť môže byť úrovne L1 a L2. Čím je pamäť väčšia, teda čím je jej viac, môže procesor rýchlejšie pracovať.
Taktovacia frekvencia procesora znamená počet vykonaných operácií v jednotke času a uvádza sa v Hz (dnes najčastejšie v Giga Hertzoch – GHz t.j. počte kmitov za sekundu).
Na 16 bitových procesoroch nie je možné spustiť 32 bitové aplikácie, pretože jadro tohto procesora nie je schopné takéto dáta spracovávať. Naproti tomu 16 bitové aplikácie môžu bežať na vyšších triedach procesorov.
Treba ešte pripomenúť, že procesory typov i386 a I486 sa dodávali v dvoch variantoch, a to SX a DX. Procesory typu SX mali vonkajšiu zbernicu 16 bitovú (vnútorná bola samozrejme 32 bitová) a každý z vývodov zbernice bol časovo multiplexovaný (konkrétne zdvojený), tak aby bolo možné na tento typ zbernice privádzať 32 bitový signál. Samozrejme, že to spomaľovalo činnosť procesora. Procesory typu DX mali aj vonkajšiu zbernicu 32 bitovú a boli teda rýchlejšie.
:: Článok o procesoroch na Wikipedii
:: Popis mikroprocesorov na Wikipedii
:: Článok o CISC procesoroch na portáli Wikipedia
:: Článok o RISC procesoroch na portáli Wikipedia
:: Článok o ZISC procesoroch na portáli Wikipedia
:: Článok o architektúre počítačov na Wikipedii
:: Von Neumennov model na portáli Wikipedia
